Tipy na cestovanie

Šoférovanie v USA

Na to, aby človek mohol legálne šoférovať v USA, je potrebné mať vystavený medzinárodný vodičský preukaz. Výhovorku ,,ale veď auto jazdí na benzín/naftu, nie na doklady“ radšej neskúšajte, netreba im tu dvíhať zbytočne tlak, keď už aj tak majú cholesterol vysoký. Tento doklad pre mňa patrí do kategórie ,,radšej ho mať, aj keď to možno nebudem potrebovať, ako ho nemať a potom sa hádzať o zem, lebo to potrebujem“. Možno si poviete, že zas ďalšie zbytočné komplikácie, pozeranie sa na kyslé tváre úradníkov a čakanie ,,štandardných slovenských 30 dní“, ale nič také sa diať nebude. Mne to celé trvalo asi 20 minút čistého času (s presunom medzi Faxcopy, kde ma odfotili a oddelením dokladov to bolo dokopy 30 minút). Prišla som na miesto určenia, vytlačila poradové číslo, zaplatila e-kolok v hodnote 6,50 € a už aj svietilo svetielko, že som na rade. Milá pani policajtka (ja vám neviem, ale na tomto ,,mojom“ oddelení som vždy len milé tety stretla) mi všetko vysvetlila, dala podpísať papier, nalepila fotku, vyplnila knižku (Medzinárodný vodičský preukaz) a dovi.

Dôležitá info: Spolu s medzinárodným vodičským preukazom je potrebné nosiť pri sebe aj ten slovenský. T.j. jeden bez druhého sú v zahraničí neplatné!
 
Dôležité informácie

USA patrí do zoznamu štátov podľa Ženevského dohovoru, čo znamená, že platnosť vydaného dokladu je 1 rok. Na vydanie medzinárodného vodičského preukazu je príslušný orgán Policajného zboru podľa miesta udelenia vodičského oprávnenia alebo podľa miesta, kde si žiadateľ podá žiadosť o vydanie vodičského preukazu (oddelenie dokladov, pozn. Kakauka).

Žiadateľ o vydanie medzinárodného vodičského preukazu je povinný predložiť fotografiu tváre, ktorá musí byť vyhotovená v občianskom odeve, bez prikrývky hlavy a bez okuliarov s tmavými sklami. V odôvodnených prípadoch je možné zo zdravotných alebo náboženských dôvodov predložiť fotografiu tváre s prikrývkou hlavy, ktorá ale nesmie zakrývať tvárovú časť spôsobom, ktorý by znemožňoval jeho identifikáciu. Fotografia tváre musí byť ostrá, neretušovaná s rozmermi 3, 5 cm x 4, 5 cm, vyhotovená na hladkom, lesklom polokartóne, s výškou tvárovej časti hlavy minimálne 2 cm od brady po temeno, so svetlým pozadím.

Zdroj a viac info: http://www.minv.sk/?medzinarodny-vodicsky-preukaz

 

Kakauko na cestách (doslova)

Pokiaľ patríte na Slovensku k tým cholerickejším šoférom, tak šoférovanie v Amerike vás buď naučí neskutočnej sebakontrole a ako bonus dostanete dychové cvičenia zdarma, alebo schytáte infarkt myokardu už po piatich minútach. Občas mám pocit, že tam dostane vodičák všetko, čo zvládne stlačiť plyn a brzdu (česť výnimkám). 
Nepoužívanie smeroviek či spätných zrkadiel (si domysli, že on odbáča, omg), preraďovanie sa do vedľajšieho pruhu aj napriek tomu, že tam je iné auto (no a čo, veď ja mám väčšie/ho, nie?), či nedodržiavanie dopravných predpisov je tam akýmsi národným športom. A to ešte keď zaprší, vtedy je lepšie ostať doma, pretože to je ešte len sodoma gomora Cecilko…
Ďalej, zabudnite tam na to, že ľavý pruh je rýchlejší. Amík má čas (aj v ľavom pruhu), on sa nikam neponáhľa. No a čo, že môže ísť na diaľnici 70 MpH, on ide 55 MpH v ľavom, lebo… Lebo neviem čo. Tu sa ale ako výhodou ukazuje, že kľudne môžete obiehať sprava, zľava, cez stredový pruh, oni neriešia aj keby zapnete lietajúci mód. Takže pravidlo ,,ľavý pruh je najrýchlejší“ tu absolútne neplatí. Paradoxne sa mi pri kolónach v dopravnej špičke osvedčil ako najrýchlejší pravý a stredný pruh.
Ďaľšou chuťovkou sú diaľkové svetlá. Neviem, či si myslia, že to modré svetlo na palubovke je chobotnička, ktorá ich prišla rozveseliť. Ale keď ťa večer oslepí niekoľko tých amerických kráv na kolesách za sebou, za výzor očnej buľvy by ťa pochválili aj poprední účastníci techno párty White Sensation.
Aj keď tento americký model šoférovania pomaly badať už aj u nás na Slovensku a niekedy tam vidieť určitú paralelu s ,,našimi“ majiteľmi nemeckých značiek, stále je to len čajový odvar. Šoférovanie v Amerike sa zo začiatku môže zdať ako adrenalínový šport, avšak dá sa na to zvyknúť a po pár týždňoch sa naučíte predvídať a nakoniec sa to otočí vo váš prospech.

Aj keď v šoférovaní možno nie sú tip-top, niektoré ich dopravné nariadenia, zariadenia a iné dopravné oné sú dobrými vychytávkami, ktoré by som prijala všade. Za mňa je to jednoznačne dovolené odbočenie vpravo, aj keď na semafóre svieti červená (pokiaľ značka neurčuje inak, čo je ale v málo prípadoch). Toto pravidlo vám skráti nezmyselné čakanie na križovatke, keď tam nikto nie je. Ďalej sú to semafóry, ktoré sú umiestnené za križovatkou, čo vám poskytuje dokonalý výhľad na svetlá. Nie ako u nás, kde zastavovacia čiara je pol metra od semafóra a potom si idete krk vykrútiť, len aby ste dovideli, či už máte zelenú. Akože áno, môžem zastaviť aj dva metre od čiary, aby som mala dobrý rozhľad, ale budem riskovať, že nejaký nedovyvinutý idiot bude na mňa vytrubovať (v tom lepšom prípade), alebo si začne jeho malé ego dvíhať slovnými či inými útokmi (v otázke ega ti to môžno pomôže, ale to päťcentimetrové nešťastie nezväčšíš, sorry)?
Zaujímavosťou je aj tzv. 4-WAY STOP, kedy základným pravidlom je ,,kto prvý príde, prvý odchádza“. Ak sa stane, že dve vozidlá prídu na stopku v rovnakom čase a stoja vedľa seba (t.j. jeden vodič je po pravej ruke toho druhého), vtedy platí, že vodič po pravej strane má právo prejazdu ako prvý. Ak nastane situácia, že na túto križovatku prídu tri vozidlá súčasne, platí, že vodič úplne vľavo dáva prednosť vodičom po pravej strane, pričom platí, že prvý ide posledný vodič vpravo. Trochu komplikovane napísané, avšak v praxi je to akoby naše ,,pravidlo pravej ruky“.
Treba pochváliť aj ich kvalitné a široké cesty, ktoré sú v nadmernej väčšine bez dier, výtlkov a iných obmedzení, ktoré ničia naše autá. Keďže vo veľkom množstve sa tu vyskytujú tie ich ,,trucks“, kde spoza volantu ani nevidíte šoféra a na nastupovanie potrebujete rebrík, tomu sú prispôsobené aj parkovacie miesta a tým sa úplne vyhnete sťahovaniu pupkov pri vystupovaní/nastupovaní.
Na záver by som spomenula to, ako sa zachovať, keď idete za školským autobusom a zrazu sa celý rozbliká na červeno, ako kolotoče na Modranskom vinobraní. Neexist, že by ste sa pohli a rozhodli sa predbehnúť stojaci školský autobus, ktorý vystrčil zo všetkých strán červené značky STOP a celý sa rozbliká (na červeno samozrejme, keby ste si náhodou nevšimli tie jasnočervené značky, ktoré vám vypália dieru do očnej rohovky).
Toľko k mojim poznatkom zo šoférovania na amerických cestách. Ak budem mať nejaké nové informácie a skúsenosti, veľmi rada ich sem doplním 🙂

P.S. moje znalosti sú zozbierané z každodenného šoférovania najmä na Floride (ak máte podobné/iné skúsenosti zo šoférovania v USA, budem rada, ak sa o ne podelíte 🙂 )

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *