Slovenský raj

Raj v Slovenskom raji

Čingov, parkovisko – Čingov, centrum – Lesnica, ústie – Biely potok, ústie – Biely potok, rázc. – Kláštorisko, lúka – Kyseľ, ústie – Obrovský vdp., mostík – V Kyseli – Nad Kyseľom – Kláštorisko, chata – Kláštorisko, lúka – Biely potok, rázc. – Tomášovský výhľad – Čingov, Ďurkovec -Čingov, parkovisko

Vzdialenosť: 18 km
Stúpanie: 1144 m
Klesanie: 1144 m

Večer dohadujem s mojim novým americkým kamošom bližšie info ohľadne túry. Vraj vie byť na mieste stretnutia o 9,15. Ha, kamoško môj zo zámoria, o 9 už chcem visieť na rebríku. Nič to, buď nachystaný, o siedmej prídem pre teba. V sobotu ráno ho vyzdvihnem pred hostelom a už aj si to režem na Čingov. Požičiame výstroj na ferratu a svižným krokom si to šinieme po modrej. Los Americanos si relaxačne vykračuje po rovinke a mne v hlave idú myšlienky, že takýmto tempom si ešte stihnem šupnúť nedeľnú omšu, kým sa dostaneme na zaistený úsek. Tieto srandičky ma prešli pri prvom strmom stúpaní, kedy ma tá zaoceánska stepná koza obišla behom hore, zatiaľ čo ja som lapala po dychu. A tak to bolo celú túru. Rovinka = lážo plážo, kopec = beh. Opačný bol trošku chlapec…
Po neznačenom chodníku (netrafili sme značku  ) sa dostávame na žltú, kde schádzame na Kyseľ – ústie. Tu si šupnem preventívne analgetikum na moje pošahané koleno, navlečieme sa do postrojov a ide sa. Pred nami sme vychytali skupinku asi 20 ľudí, ale čochvíľa sme ich mali za chrbtom, nakoľko sme sa zahrali na opice a zaistený úsek sme miesto písaných 2 h urobili za 1 h 20 min. Inak, zážitok parádny, odporúčam naozaj každému, kto má rád nejaké to štveranie, šplhanie sa. Až mi bolo na konci ľúto, že už to skončilo. 
Následne sa po žltej, modrej a červenej dostávame na chatu Kláštorisko, kde to vyzeralo ako na Václaváku. No ale čo už, nádherné počasie, sobota, no nechoď do Raja. Dohadujeme, čo ďalej. Zídeme dole a ideme k autu, alebo zídeme dole, aby sme sa zas driapali hore na Tomašovský výhľad? No hádajte… Jasné, že padlo rozhodnutie na Tomašák, však nech vidia v totej Amerike, že na to máme. Modrá značka nás vypľuje na lúke pri Kláštorisku, čarovné to miesto. Bolo tam tak krásne, že sme sa jašili jak dve šteňatá práve vypustené na dvor. Capkáme cez les dole, dole, dole a mne bolo jasné, že o chvíľu bude treba ísť hore, hore, hore. Človek si povie, že posledné stúpanie, to dám. Hej, dala som, ale ľudze moji, ta ja som pyskovalaaa. Opäť prišlo na rad moje milé analgetikum, bo koľeno boľelo jak toten šľak a ja som ďakovala tomu, kto ho vymyslel. Doplazila som sa hore, samozrejme náčelník stepná koza už rozdrapoval ruky do nebies a kochal sa výhľadom na Tomašáku. Plácli sme si, porobili fotky a relax mohol začať. Netuším, koľko sme tam boli, či pol hodinu, hodinu. Bolo mi to jedno, lebo to je jedno z miest, kde by som dokázala presedieť aj celý deň. Nuž ale deň sa skracoval a my sme museli stihnúť odovzdať ferratové sety na Čingove. Pri zostupe mi koleno vypovedalo službu, liek už nezaberal a tak som nahodila tempo vojnového veterána z Vietnamu s prestrelenou nohou. Po 9 hodinách sa konečne dostávame k autu a v hlave sa mi premietajú všetky tie nádherné obrázky, ktoré moja interná pamäť zaznamenala. Skočíme na čaj/pivo a dohodneme cestu do BA. Totižto… Vtedy, keď som sa dusila klobásou a ogrcala som bistro, tak sme mali s american guy debatu, čo má v pláne. Vraj v piatok Slovenský raj a v sobotu vlakom presun do BA a potom Maďarsko. Hm, ja idem v sobotu do Slovenského raja a v nedeľu autom smer BA. Ferrata sa mu páčila a tak ho veľmi netrebalo prehovárať…
A prečo to tu celé píšem? Keď ti život ponúkne citrón, objednaj si soľ, tequilu a zavolaj mi. Mne síce citrón neponúkol (aj keď, čo nie je, môže byť), ale dal mi možnosť napísať si ďalší príbeh do knihy života a to by som nebola ja, keby to nevyužijem. Mrcha som, chcem vás nalákať na ďalšiu story. Tak arrivederci!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *