Prechod Nízkych Tatier

Prechod Nízkych Tatier – deň prvý

Trasa: Pusté Pole – Martalúzka – Kráľova hoľa – Orlová – Ždiarske s. – Andrejcová, útulňa
Vzdialenosť: 19.1 km
Stúpanie: 1228 m
Klesanie: 730 m

No, takto… ako začať? Ok, tak poďme na to. Prvý deň zažívame iba dva svetlé momenty. Najskôr to je ten Zvonček nižšie na fotke a potom príchod do útulne Andrejcová. Niekde som sa dočítala, ževraj touto trasou je najkrajší a najlepší výstup na Kráľovu hoľu. Hovno! Celé zle 
Vystúpime z autobusu v Pustom Poli (zastávka sa volá Vernár,,rázc.žel.st.) a napájame sa na zelenú značku, ktorá vedie po asfaltke, ideálne pre hrocha z veľkomesta… Následne sa po miernom blúdení dostávame na žltú značku nevediac, čo nás ešte čaká. Po pár vyšliapnutých metroch nás chytá taký dážď, že žaby v dažďových pralesoch len tak skučia závisťou. Akože vykašľať sa na to, veď v daždi sa dá turistikovať, ale kvôli popadaným stromom míňame značku a dostávame sa na veľké popadané skaly, no a teraz zjazdi to dole. A v sandáloch. Ale bez ponožiek  Ja som myslela, že sa doserem. Nastáva prvá panika, kedy neviem ovládať telo, ani myseľ a len sa klepem ako drahý pes (no čo, no. Môj prvý long-hike 🙂 ). Nakoniec žltú značku už nenachádzame a tak sa vďaka GPS ocitáme rovno na modrej.
Jupí, už len kúsok a sme na vrchole, veď už ho predsa vidíme. Ha, prd makový. Trvá nám to dobrú hodinu, ak nie aj viac, kým tam vyjdeme. Počasie máme krásne a ideálne, ako môžete vidieť na prvej foto. V núdzovej miestnosti na Kráľovej holi sa musím na kompletku prezliecť, lebo po niekoľko hodinovom daždi som ako po Veľkonočnej oblievačke.
Keď som pred touto hrebeňovkou čítala článok, kde bolo napísané, že aj keď máte batoh s pršiplášťom, zabaľte si veci pre istotu do plastového vreca, tak som sa len pousmiala, že to netrebaaaaa. Uhm, jasné ty sliepka, nič ti netreba a potom máš všetko mokré. Keď konečne doprší, rozhodneme sa pokračovať a kráčame po hrebeni ako debili s rozprestretým spacákom, len nech ho vietor vysuší (lebo veď máme pršiplášte na batohoch). Hrdí sme na seba jak hovado, že aký super nápad, až kým nepríde ďalší mrak s dažďom. Vyťahujem dvojeurové pončo, balíme ho tam a už len rezignovane ideme. Výhľady 0,0 bodov, prší a fúka, ale stále lepšie ako klincom do oka, či bleskom do hlavy. Po 9,5 h túre (mapa ukazovala tuším okolo 7 h) plnej zlého počasia, ale aj srandy konečne prichádzame na útulňu Andrejcová, kde si dávame tie najlepšie párky s najmäkším chlebom na svete. Akože po takom mizernom dni by podľa mňa aj prd v sáčku chutil úplne bombovo, ale nepreháňam, tamto bola ozaj šupa! Navyše chalani na útulni robia neskutočnú prácu. Tam máte normálne pocit, že ste v Interhoteli. Ak uvažujete nad prespaním v Nízkych Tatrách, útulňa Andrejcová je určite to správne miesto 
Ešte dáme horúci čaj a šup ho do spacákov, nech sme čerství na ďalšiu túru…

P.S. Po uverejnení článkov zo všetkých dní napíšem jedno zhrnutie, kde nájdete rôzne info ako čo, prečo, za čo, na čo,… 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *