• Prechod Nízkych Tatier

    Dokončenie prechodu Nízkych Tatier – deň druhý

    Ďurková, útulňa – S. Ďurkovej – S. Zámostskej hole – S. Latiborskej hole – Košarisko – Veľká Chochuľa – Hiadeľské s. – s. Hadlanka (po žltej) – Vrchlúka – Donovaly Vzdialenosť: 28 km Stúpanie: 1029 m Klesanie: 1669 m Úvodný obrázok: www.mapy.hiking.sk   Tento deň je druhým v poradí nášho dokončenia a zároveň ide aj o poslednú časť prechodu Nízkych Tatier. Začíname kráčať o 5:40 ráno (dôvod sa dozvieš TU 😀 ), ani neviem, kde je sever, oči mám úzke jak žaba onú. Vydriapeme sa z útulne Ďurková na hrebeň a miesto pozdravenia slnka sa skoro lúčim sama so sebou, lebo môj meniskus mi takú zadelil, že som sa akurát tak pozdravila…

  • Prechod Nízkych Tatier

    Dokončenie prechodu Nízkych Tatier – deň prvý

    Trasa: Chopok, rázc. – Dereše, rázc. – Poľana – Kotliská – Chabenec – Malý Chabenec – Ďurková, útulňa Vzdialenosť: 11,5 km Stúpanie: 465 m Klesanie: 840 m Úvodný obrázok: www.mapy.hiking.sk   Tak nie, aby mi bolo dosť tých skoro 70 km, kde som sa zmordovala a dala zbohom celému hrebeňu Nízkych Tatier aspoň do čias, kým ozaj nebude zo mňa ten etiópsky bežec… Niéé, kakauko vidí v kalendári dva voľné dni a už aj balí spacák a karimatku. Veď treba to dokončiť a odfajčiť si aj druhé koleno, no nie? 😀  V nedeľu po robote sadáme s fešim do auta a fičíme si to smer Jasná do rezervovaného ubytovania v Chate Záhradky.…

  • Prechod Nízkych Tatier

    Prechod Nízkych Tatier – deň štvrtý

    Asi ste si všimli, že pod nadpisom nie je trasa, ktorú sme v tento deň absolovali. Prečo, to sa dozviete v článku 🙂 . Po troch dňoch bez sprchy, kedy ste stredobodom vesmíru akurát tak pre hovnomuchy a následnej očiste, sa cítim ako znovuzrodená. Navyše spánok bol parádny, raňajky máme výdatné, trasa je více méně po hrebeni a tak sa zdalo, že dnešný deň bude super. V duchu si hovorím, že jediná vec, čo by nám to azda mohlo prekaziť, je zlé počasie. Iné faktory nepripadali do úvahy. Síce sa hovorí, že neexistuje zlé počasie, len zle oblečený turista, ale čo si budeme hovoriť. Keď sa máš hodiny driapať po tých mokrých…

  • Prechod Nízkych Tatier

    Prechod Nízkych Tatier – deň tretí

    Trasa: Ramža – s. za Lenivou – Čertovica, motorest – Kumštové s. – Ch. gen. M. R. Štefánika Vzdialenosť: 15.7 km Stúpanie: 1028 m Klesanie: 565 m Úvodný obrázok: www.mapy.hiking.sk   Tretí deň sa zdá byť vzdialenostne, prevýšením a aj počasím najpohodovejší zo všetkých. A tak aj bolo. Svieži ranný vzduch po parádnom spánku na doskách (bez irónie…fakt…naozaj!) mi napovedal, že ,,dneska by to šlo“. Popakujeme veci, zohrejeme sa teplým čajom, doplníme vodu a môžeme vyraziť lesnou cestičkou. Od Ramže po rázcestník sedlo za Lenivou je to môj ,,obľúbený“ hore-dole úsek, takže zo mňa občas lezú slová dlaždiča, lebo po tej predchádzajúcej 12 h túre som mala klesania, stúpania a stromov, ktoré…

  • Prechod Nízkych Tatier

    Prechod Nízkych Tatier – deň druhý

    Trasa: Andrejcová, útulňa – Priehybka – S. Priehyba – Oravcová, s. – Homôlka, s. – Ramža, útulňa Vzdialenosť: 20.5 km Stúpanie: 1102 m Klesanie: 1245 m Úvodný obrázok: www.mapy.hiking.sk   Po noci strávenej v Andrejcovej útulni vstaneme ráno o 6:00 vyspatí do ružova, dáme si chutné raňajky a začíname pakovať veci. Plánovač trasy na dnes ukazuje čas túry 6 hodín a 35 minút, ale chlapík z útulne vraví, nech rátame tak približne 8 h. V pohode, vždy lepšie ako včerajších 9,5 h. Treba nám vyraziť skôr, lebo na dnešok hlásia búrky, no kým sa najeme, pobalíme, vykonáme hygienu a vyrazíme, už aj je pol deviatej. Nevadí, veď okolo štvrtej poobede…

  • Prechod Nízkych Tatier

    Prechod Nízkych Tatier – deň prvý

    Trasa: Pusté Pole – Martalúzka – Kráľova hoľa – Orlová – Ždiarske s. – Andrejcová, útulňa Vzdialenosť: 19.1 km Stúpanie: 1228 m Klesanie: 730 m Úvodný obrázok: www.mapy.hiking.sk   No, takto… ako začať? Ok, tak poďme na to. Prvý deň zažívame iba dva svetlé momenty. Najskôr to je ten Zvonček nižšie na fotke a potom príchod do útulne Andrejcová. Niekde som sa dočítala, ževraj touto trasou je najkrajší a najlepší výstup na Kráľovu hoľu. Hovno! Celé zle! 😀  Vystúpime z autobusu v Pustom Poli (zastávka sa volá Vernár,,rázc.žel.st.) a napájame sa na zelenú značku, ktorá vedie po asfaltke, ideálne pre hrocha z veľkomesta… Následne sa po miernom blúdení dostávame na žltú značku…

  • Colorado

    Dream Lake & Hallett Mountain

    Záber hôr v úvodnom obrázku ma zlákal na to, aby som išla do Colorada. Pôvodný plán bol ísť do Kanady, ale po zvážení padlo rozhodnutie na Rocky Mountains v Colorade. Začínam googliť, že kde to ako vyzerá, až som natrafila na obrázok Dream lake a Hallett Mountain (3875 m). Ak máte sekundu, nájdite si to, letný záber je dych vyrážajúci… ,,Ale ja žiadne jazero na tvojom obrázku nevidím!“. Áno moje pekné, lebo ja si to štrádujem po tom jazere. Ešte že mám hmotnosť etiópskej bežkyne a tak sa nemusím obávať prepadnutia… Ale prd, srandujem. Obžratý los je proti mne šuvix… Len mám šťastie, že v tom čase tam bol ľad…

  • Florida

    Kakaukovanie s lamantínmi

    Miesto: Three Sisters Springs, Crystal River, Florida Počas mojej zimnej návštevy USA, tak ako počas každej návštevy cudzej krajiny, som chcela zažiť niečo špeciálne. Akože áno, veľmi špeciálne som sa cítila, keď ma vyhodili z baru, lebo som nemala pas, ale ,,iba“ občiansky, ktorý pre barmana nebol platným dôkazom totožnosti. Ale tento druh zážitku som na mysli nemala. A takisto tým pravým orechovým nebol ani ten zjav vo Walmarte, ktorým bola asi 100 kilová američanka oblečená v kostýme Jamesa P. Sullivana z animovaného filmu Príšerky s.r.o. (áno, to je ten modrý obor s fialovými bodkami). Aj keď, aj to ma niečo do seba. Dá vám to taký ten pocit, že…

  • Tipy na cestovanie

    Šoférovanie v USA

    Na to, aby človek mohol legálne šoférovať v USA, je potrebné mať vystavený medzinárodný vodičský preukaz. Výhovorku ,,ale veď auto jazdí na benzín/naftu, nie na doklady“ radšej neskúšajte, netreba im tu dvíhať zbytočne tlak, keď už aj tak majú cholesterol vysoký. Tento doklad pre mňa patrí do kategórie ,,radšej ho mať, aj keď to možno nebudem potrebovať, ako ho nemať a potom sa hádzať o zem, lebo to potrebujem“. Možno si poviete, že zas ďalšie zbytočné komplikácie, pozeranie sa na kyslé tváre úradníkov a čakanie ,,štandardných slovenských 30 dní“, ale nič také sa diať nebude. Mne to celé trvalo asi 20 minút čistého času (s presunom medzi Faxcopy, kde ma odfotili…

  • Georgia

    Cumberland Island

    Výlet na toto miesto bol prekvapko od náčelníka stepná koza, ktorý do poslednej sekundy držal bobríka mlčanlivosti. Vstávanie o 6.30 bolo úplne v pohode, keďže môj mozog bol stále nastavený na slovenský čas. Zbožňujem to, ráno skoro vstať a mať celý deň pred sebou. Hrdinka som dlho nebola, lebo po ceste z ostrova naspäť na pevninu ma už o tretej poobede vyplo jak istič.  Cestu na ostrov, ktorá trvala približne 45 minút, sme absolvovali starším trajektom. Akože jazda v pohode, ale tie vesty si pamätajú ešte keď sa kontinety oddeľovali. Také tie záchranné vesty, ktoré síce nezachránia, ale aspoň vás ľahšie identifikujú. Po vylodení som skoro stúpila do konského lajna…